Richard Sťahel | Antropocén a jeho politicko-filozofické dôsledky

Koncept antropocénu vznikol v rámci prírodných vied v snahe uchopiť súbor zmien klimatického, chemického, biologického a fyzikálneho prostredia planéty spôsobovaných prevažne industriálnymi aktivitami ľudstva. Z hľadiska humanitných vied však tento koncept popisuje komplexnú krízu globálnej priemyselnej civilizácie, ktorá už v súčasnosti rozličnými spôsobmi zasahuje do všetkých sfér ľudského života a ohrozuje environmentálne predpoklady existencie civilizácie. Aktualizuje tak Jaspersom identifikovanú možnosť sabazničenia ľudstva ako nové východisko politiky i jej filozofickej reflexie. Filozofická reflexia príčin a možných dôsledkov antropocénu naznačuje, že nosné koncepty politickej filozofie – koncept rozvoja (chápaný prevažne ako industrializácia), ale aj koncepty suverenity, národa, vlastníctva, spravodlivosti či (hospodárskeho) rastu – sú na jednej strane príčinou planetárnej sociálnej deštrukcie a environmentálnej devastácie, na druhej strane sú neadekvátne na riešenie nových foriem sociálno-environmentálnych nerovností a z nich plynúcich konfliktov v novom geologicko-klimatickom režime antropocénu. Ako alternatíva adekvátna hrozbám, ktorým ľudstvo čelí, by mohli byť vnímané koncepty udržateľného ústupu a ekologickej civilizácie. Oba však predpokladajú zásadné prehodnotenie základných pojmov a imperatívov súčasného politického myslenia.